O penzióne Marta Hoblík

Ako to všetko začalo

V roku 2009 sa Marta Kováčiková rozhodla pre krok, ktorý jej vtedy viacerí rozchádzali. Kúpila starší drevený objekt na okraji Starého Smokovca, postavený v roku 1972, a dala sa do jeho obnovy. Budova vyzerala unavene, no Marta v nej videla niečo, čo sa nové stavby len ťažko napodobňujú. Masívne smrekové trámy, ktoré niesli strechu desaťročia, zostali na svojom mieste. Kamenné základy z miestneho lomového kameňa tiež nikto neodstraňoval. Celá rekonštrukcia trvala takmer dva roky a väčšinu rozhodnutí robila Marta priamo na stavbe, nie z kancelárie.

Čo sa zachovalo a čo sa zmenilo

Pôvodné trámy dnes vidíte priamo v izbách aj v spoločenskej miestnosti. Nie sú skryté pod sadrokartónom ani náterom. Tesár Ján Michalec z Popradu ich pred dokončením opracoval a ošetril prírodným olejom, takže drevo ostalo živé a voňavé, nie zabalzamované. Kamenné základy tvorili základ prístavby s malou jedálňou, kde teraz hostia raňajkujú.

Na druhej strane, Marta nechcela zachovávať všetko len pre zachovávanie. Elektroinštalácia, kúrenie aj odvodnenie sú kompletne nové. Okná vymenila za drevené s izolačným trojsklom, pretože Starý Smokovec vie v januári priklepnúť aj mínus dvadsať. Každá izba má vlastnú kúpeľňu, čo pôvodný objekt vôbec nepočítal.

Starý Smokovec ako miesto

Penzión stojí v časti, kde sa stretávajú staré vilové domy z prelomu storočí s mladšou zástavbou zo sedemdesiatych rokov. Je to zaujímavé susedstvo. Vlaková stanica ozubnicovej železnice je päť minút pešo, čo oceňujú hostia, ktorí prichádzajú bez auta. Na Hrebienok vás vynesie lanovka od rána do večera, lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica je autom dosažiteľné za desať minút. Marta tieto vzdialenosti nikdy nepreháňala v propagačných materiáloch, lebo vie, že hostia si to overia sami.

Ľudia za penziónom

Marta penzión stále vedie sama, s pomocou dcéry Zuzany, ktorá nastúpila naplno v roku 2019 po štúdiu v Banskej Bystrici. Zuzana má na starosti rezervácie a komunikáciu s hosťami, Marta sa venuje kuchyni a chodu domu. Na upratovaní a raňajkách pomáhajú dve susedky z okolitých ulíc, obe z Tatier, obe tu dlhší čas. Nie je to veľký tím, čo má svoje výhody. Keď niečo nefunguje alebo hosť potrebuje poradiť s trásou, vždy nájdete niekoho, kto vie odpovedať.

Raňajky Marta robí podľa toho, čo práve zoženie na trhu v Poprade alebo od miestnych dodávateľov. Vajcia berie od farmára z Batizoviec, chlieb z pekárne v Smokovci, sezónne ovocie podľa ročného obdobia. Nie je to filosofia, je to jednoducho spôsob, ako to vždy robila.

Prečo Marta Hoblík

Názov penziónu pochádza od nástroja, ktorým sa opracúva drevo. Marta ho vybrala ako odkaz na remeselnú prácu, ktorá stála za obnovou objektu. Hoblík znie trocha staromódne, čo jej nevadí. Aj trámy z roku 1972 sú staromódne a napriek tomu práve pre ne sa hostia vracajú. Penzión Marta Hoblík nie je reťazec, nie je to projekt investičnej skupiny. Je to dom, ktorý jedna žena opravila vlastnými rozhodnutiami a teraz v ňom víta ľudí, čo hľadajú Tatry bez zbytočného hluku.